Ig Nobelove ceny 2026 od bozkávajúcich sa zvierat po stúpanie na jedovaté hady
Komáre ako súčiastky tlačiarne, zakopané spodky a fyzika pisoárov. Desať ocenených výskumov ukazuje, čo všetko môže byť predmetom vedy. Jeden z nich však pripomína aj jej etické hranice.
Čas čítania: približne 5–7 minút
Predstavte si, že váš pracovný deň zahŕňa zakopávanie spodkov. Alebo skúmanie toho, čo sa stane, keď stúpite na jedovatého hada. Na prvé počutie to vyzerá ako zlý nápad na internetové video. Za podobnými otázkami však môžu byť skutočné vedecké štúdie.
Práve takýto výskum vyhľadávajú Ig Nobelove ceny: práce, ktoré nás najprv rozosmejú a potom prinútia premýšľať. Nie sú to klasické Nobelove ceny ani automatický zoznam zbytočných experimentov. Ročník 2026 ocenil desať tém, od správania zvierat po každodennú hygienu. Ceny udelili 3. septembra v Zürichu a niektoré ocenené práce vznikli pred mnohými rokmi.
Oficiálny zoznam cien a laureátov
1. Ktoré zvieratá sa bozkávajú?
Cena za biomechaniku
Bozk vyzerá ako jednoduchá vec. Skúste však vytvoriť definíciu, ktorá funguje aj mimo ľudského sveta. Počíta sa kŕmenie mláďaťa z úst do úst? A čo kontakt pri bitke?
Tím Matildy Brindle, Catherine Talbot a Stuarta Westa stanovil pravidlá: neagresívny kontakt úst jedincov rovnakého druhu, pohyb pier alebo ústnych častí a žiadne odovzdávanie potravy. Bozkávanie pozorovali napríklad u šimpanzov, bonobov a orangutanov. Evolučná analýza naznačuje dávny pôvod tohto správania u ľudoopov.
Takáto definícia pomáha porovnávať správanie bez toho, aby sme každému dotyku automaticky pripisovali ľudskú romantiku. Zviera môže spĺňať kritériá bozku, no z toho ešte nevieme, čo pri ňom prežíva.
Do hĺbky: štúdia o evolúcii bozkávania · zrozumiteľné vysvetlenie Oxfordu
2. Komár ako tryska 3D tlačiarne
Cena za technológie
Komár nemusí iba brať krv. Jeho cuciak dokáže poslúžiť aj na presné dávkovanie materiálu.
Vedci z McGillovej a Drexelovej univerzity využili časti usmrtených samičiek ako jemné tlačové trysky. Techniku nazvali 3D necroprinting. Vytlačili čiary široké približne 20 mikrometrov a drobné štruktúry vrátane konštrukcií obsahujúcich bunky.
Na tomto nápade je zaujímavé, že biologická štruktúra priamo pracuje v prístroji. Možné využitie zahŕňa tkanivové inžinierstvo; nejde však o bežnú tlačiareň, do ktorej doma vložíte komára.
Do hĺbky: pôvodná štúdia · vysvetlenie McGillovej univerzity
3. Spodky ako test zdravia pôdy
Cena za pôdoznalectvo
Zakopať bavlnené spodky a neskôr ich vykopať znie ako zvláštny záhradnícky rituál. Bavlna však obsahuje celulózu, ktorú pôdne organizmy rozkladajú.
Švajčiarsky projekt zapojil tisíc dobrovoľníkov a viac než dvetisíc párov spodkov. Ich rozklad vedci hodnotili spolu s pôdnymi vzorkami. Čím viac látky zmizne, tým intenzívnejšie v daných podmienkach prebieha jej rozklad.
Je to názorné okno do života pod našimi nohami. Samotné deravé spodky však neurčia celé zdravie pôdy, jej znečistenie ani vhodnosť na konkrétnu plodinu. Ukazujú jednu dôležitú časť príbehu.
Do hĺbky: štúdia s občianskymi vedcami · článok Univerzity v Zürichu
4. Pisoár bez špliechania
Cena za fyziku
Aj na toalete rozhodujú uhly. Výskumníci skúmali dopad prúdu kvapaliny na povrch a zistili, že pri dostatočne plytkom uhle, približne pod 30 stupňov voči povrchu, sa špliechanie výrazne obmedzí.
Navrhli preto tvar pisoára, ktorý podporuje takýto dopad pri rôznych polohách používateľa. V kontrolovaných testoch dosiahli veľmi malé špliechanie.
Za úsmevnou témou je praktický problém: kvapky na oblečení a podlahe, hygiena a upratovanie. Je to pekný príklad toho, že fyzika môže zlepšovať aj veci, pri ktorých si na vedu bežne nespomenieme.
Do hĺbky: štúdia a návrhy pisoárov · správa Univerzity vo Waterloo
5. Ako sa správne vysmrkať
Cena za medicínu
Aj smrkanie má svoju aerodynamiku. Ocenenie získal posmrtne japonský lekár Tokuji Unno za prácu z roku 1977, ktorej spoluautorom bol Hiroshi Yajima.
Výskumníci merali prúdenie vzduchu pri smrkaní jednou aj oboma nosovými dierkami a sledovali zmeny tlaku. Uzavretie priechodnejšej dierky zvýšilo prietok cez tú horšie priechodnú.
Štúdia ukazuje, že aj zdanlivo samozrejmý úkon možno rozobrať experimentom. Jej historické závery však samy osebe nie sú súčasným lekárskym návodom ani dôvodom smrkať čo najsilnejšie.
Do hĺbky: pôvodný článok s anglickým abstraktom
6. Stúpali na jedovaté hady. Štúdiu potom stiahli.
Cena za biológiu
Toto je najkontroverznejší príbeh ročníka. Brazílsky tím skúmal obranné reakcie jedovatého hada Bothrops jararaca. Výskumník v ochrannej obuvi kontrolovane našľapoval na rôzne časti jeho tela. Experimenty menili podmienky, napríklad teplotu a denný čas, aby skúmali, kedy had reaguje uhryznutím.
Otázka mala vážny kontext: porozumieť okolnostiam hadích uhryznutí. Samotný význam otázky však ešte neospravedlňuje spôsob, akým ju skúmame.
Prečo štúdiu stiahli?
Článok vyšiel v máji 2024. Časopis Scientific Reports ho stiahol 11. februára 2025. Podľa oznámenia etické povolenie nezahŕňalo novonarodené hady ani použitú metódu jemného našľapovania. Všetci autori so stiahnutím nesúhlasili.
Uvedeným dôvodom bolo teda nedostatočné pokrytie pokusov etickým schválením. Oznámenie nehovorí, že údaje boli vymyslené. Zároveň by sme výsledky stiahnutej práce nemali podávať ako pevne potvrdené poznatky.
Prečo napriek tomu dostala cenu?
Ig Nobelova cena neobnovuje platnosť stiahnutej štúdie. Organizátori ocenili nezvyčajný experiment podľa svojho princípu: najprv rozosmiať, potom prinútiť premýšľať. Oficiálne zdôvodnenie opisuje našľapovanie na hady; podrobné vysvetlenie, ako pri výbere posúdili stiahnutie článku, neposkytuje.
Preto by bolo nepresné tvrdiť, že cenu udelili za porušenie etiky alebo že tým experiment schválili. Rozlíšenie medzi ocenením a vedeckou dôveryhodnosťou je tu zásadné.
Tento príbeh otvára otázku aj pre čitateľa: stačí, aby bol experiment originálny a skúmal užitočný problém? Alebo musí byť rovnako obhájiteľný aj spôsob, akým sa k odpovedi dostal?
Do hĺbky: pôvodný článok označený ako stiahnutý · oficiálne oznámenie o stiahnutí · zdôvodnenie ceny
7. Švábie „mlieko“ a výživa v kryštáloch
Cena za chémiu
Šváb Diploptera punctata živí vyvíjajúce sa mláďatá sekrétom podobným mlieku. V ich tráviacom trakte vznikajú výživné kryštály obsahujúce bielkoviny, cukry a tuky.
Ocenený tím preskúmal ich molekulovú štruktúru. Kryštály majú pri rovnakej hmotnosti viac než trojnásobnú energetickú hodnotu oproti porovnávaným cicavčím mliekam.
Predstava švába s vedrom na dojenie je lákavá, no ide o skúmanie prírodného spôsobu skladovania živín. Vysoká energetická hustota sama nepreukazuje vhodnosť tejto látky ako potraviny pre ľudí.
Do hĺbky: pôvodná štúdia v IUCrJ
8. Bábätká rodičom voňajú viac než staršie deti
Cena za výskum čuchu
V poľskom dotazníkovom výskume hodnotilo 235 rodičov vôňu svojich detí. Príjemné hodnotenia s vekom klesali: od približne 94 % pri najmladších po 75 % v skupine nad 14 rokov.
Názov práce teda znie ostrejšie než výsledok. Väčšina rodičov hodnotila príjemne aj vôňu najstaršej skupiny. Navyše odpovedali podľa svojich spomienok, bez slepého ovoniavania vzoriek. Výsledok vypovedá o rodičovskom vnímaní, nie o univerzálnom meradle zápachu tínedžerov.
Do hĺbky: pôvodná štúdia
9. Vyššie postavenie a sladkosti určené deťom
Cena za ekonómiu
Tím Paula Piffa skúmal sociálne postavenie a neetické správanie. V jednom experimente si účastníci navodení k pocitu vyššieho postavenia vzali viac sladkostí z nádoby údajne určenej deťom. Mohli si vziať aj oni, ale tým ubúdalo deťom.
Práca obsahovala aj ďalšie situácie, napríklad správanie vodičov. Výsledok nie je rozsudkom nad každým bohatým človekom. Sladkosti však robia abstraktnú otázku privilégií veľmi konkrétnou: ako sa správame, keď môžeme uprednostniť seba na úkor niekoho iného?
Do hĺbky: pôvodná štúdia v PNAS vrátane odkazu na opravu
10. Chceme milých priateľov. K našim nepriateľom už menej.
Cena za mier
Výskum tímu Jaimie Arony Krems ukázal, že pri hodnotení ideálneho priateľa záleží aj na tom, voči komu smeruje jeho správanie. Ľudia môžu oceňovať láskavosť k sebe a súčasne väčšiu nepríjemnosť voči svojim nepriateľom.
Známa predstava „hlavne nech stojí pri mne“ tak dostala vedeckú podobu. Označenie ceny za mier pôsobí ironicky: pocit lojality môže byť spojený aj s nepriateľstvom voči druhým. Štúdia mapuje preferencie; tým takéto správanie neodporúča.
Do hĺbky: pôvodná štúdia o preferenciách v priateľstve
Keď sa smiech zmení na otázku
Na Ig Nobelových cenách je najzaujímavejší moment po prvom zasmiatí. Komár sa zmení na nástroj, spodky na pomôcku pri skúmaní pôdy a pisoár na problém prúdenia kvapalín.
Pri hadoch tento druhý pohľad vedie aj k etike. Veda potrebuje zvedavosť, presné otázky a dôkazy. Potrebuje však aj zodpovednosť za to, čo robíme, aby sme ich získali.