Náboženská mapa sveta sa mení. Prečo Európa rozpráva iný príbeh?

SVET ZA 5 MINÚT · 11. október 2026 · približne 8 minút čítania

V Európe ubúda ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu. Znamená to, že rovnakým smerom kráča celý svet? A keď niekde pribúda ľudí bez náboženskej príslušnosti, stávajú sa automaticky ateistami?

Odpovede sú zaujímavejšie než jednoduché delenie na „veriaci svet“ a „neveriacu Európu“. Za percentami sú generácie rodín, zmeny hraníc, vojny, slobodné rozhodnutia aj politický nátlak. Rovnaká náboženská nálepka navyše môže pre dvoch ľudí znamenať úplne inú vec.

Najprv: čo vlastne porovnávame?

Historické porovnanie v našom reeli vychádza zo štúdie World Christianity 2025: Regional Perspectives, ktorá pracuje s World Christian Database. Rok 1900 predstavuje historickú rekonštrukciu, rok 2025 projekciu publikovanú na prelome rokov 2024 a 2025. Nie sú to dve dokonale presné celosvetové sčítania. [1]

Pre rebríček jednotlivých krajín nižšie používame samostatný súbor Pew Research Center, zverejnený v roku 2025 a opisujúci stav v roku 2020. Je to podstatný rozdiel: rok vydania nie je rokom merania. Medzinárodné porovnanie vyžaduje zozbierať a zosúladiť množstvo národných údajov. [2, 3]

Tieto zdroje preto nespájame do jednej časovej krivky. Rozdiel medzi ich výsledkami nemusí znamenať, že sa za päť rokov zmenili názory stoviek miliónov ľudí. Môže vychádzať z odlišných definícií, podkladov a spôsobov odhadovania. Náboženská príslušnosť je zložitejšia veličina než vek či výška človeka.

Aj názov výskumnej inštitúcie si zaslúži pozornosť. Autori historickej štúdie pôsobia v Center for the Study of Global Christianity pri Gordon-Conwell Theological Seminary. Túto afiliáciu netajíme. Sama osebe však nedokazuje ani nespoľahlivosť, ani správnosť údajov. Dôležité je vedieť, odkiaľ pochádzajú, čo merajú a kde sa rozchádzajú s ďalším výskumom. [1]

Európa sa mení. Svet však nie je zväčšená Európa

V historickej sérii použitej v reeli klesá podiel kresťanov v Európe z takmer 95 % v roku 1900 na 74,5 % v roku 2025. Celosvetovo je zmena podstatne menšia: 34,5 % na 32,3 %. Ide o podiely populácie, nie o počty ľudí. [1]

Predstavme si mesto so sto obyvateľmi, z ktorých je tridsať kresťanov. O niekoľko desaťročí má mesto dvesto obyvateľov a päťdesiat kresťanov. Kresťanov pribudlo, ale ich podiel klesol z 30 na 25 percent. Výrok „kresťanstvo klesá“ by bez vysvetlenia mohol znamenať dve rozdielne veci.

Podobne funguje svetový priemer. Vývoj regiónu s pomaly rastúcou alebo stagnujúcou populáciou nemusí prevážiť nad vývojom regiónu, kde obyvateľov rýchlo pribúda. Európska skúsenosť preto nie je univerzálnou predpoveďou budúcnosti všetkých ostatných spoločností.

Pew vo svojom samostatnom porovnaní rokov 2010 a 2020 zaznamenal rast počtu kresťanov vo svete, hoci ich celosvetový podiel klesol. Subsaharská Afrika zároveň predstihla Európu v počte kresťanov. Odchody od kresťanskej príslušnosti sú dôležitou súčasťou poklesu v mnohých západných krajinách. [4]

Keď sa teda pýtame, prečo kresťanstvo „nezmizlo spolu s európskou religiozitou“, odpoveďou je aj meniaca sa váha regiónov. Kresťanstvo nie je európskou kategóriou s niekoľkými zahraničnými pobočkami. Je globálnym spoločenstvom s rôznymi jazykmi, tradíciami a spoločenskými skúsenosťami.

Veriaci, člen cirkvi a človek bez náboženstva nie sú protiklady

Na otázku „Aké je vaše náboženstvo?“ môže niekto odpovedať „kresťanstvo“, hoci do kostola takmer nechodí. Iný povie „žiadne“, no verí v duchovný svet, modlí sa alebo dodržiava rodinné obrady.

Preto treba rozlišovať aspoň tri veci: príslušnosť, osobné presvedčenie a prax. Jedna otázka v dotazníku ich nezachytí všetky. Ani historický vysoký podiel kresťanov nehovorí, koľko ľudí sa pravidelne modlilo alebo súhlasilo s učením svojej cirkvi.

Výraz „bez náboženskej príslušnosti“ zahŕňa ateistov, agnostikov aj ľudí, ktorí sa k žiadnej organizovanej tradícii nehlásia. Ateista neverí v existenciu boha či bohov; agnosticizmus sa týka neistoty alebo hraníc poznania. V bežných odpovediach sa tieto kategórie môžu prekrývať.

Dôležitým príkladom je Čína. Pew upozorňuje, že aj ľudia bez deklarovanej náboženskej príslušnosti môžu vykonávať duchovné či tradičné obrady. Západná predstava členstva v jednom konkrétnom náboženstve nevystihuje všetky spôsoby prežívania tradície. [5]

Ktoré krajiny sú najviac kresťanské, moslimské či nenáboženské?

Nasledujúce poradie porovnáva podiel obyvateľov, nie počet veriacich. Vychádza z odhadov Pew pre rok 2020 a z krajín a území zahrnutých do štúdie. Tá pokrýva 201 krajín a území s najmenej 100-tisíc obyvateľmi v roku 2010 alebo 2020; nejde teda o súťaž všetkých mikroštátov vrátane Vatikánu. [2, 3]

Zdroj: Pew, príloha B. Zhody sú pri publikovanom zaokrúhlení. Percentá sú odhady príslušnosti, nie intenzity viery ani náboženskej slobody. Izrael je samostatná geografická jednotka podľa členenia zdroja, nie Izrael spolu s palestínskymi územiami. [2]

Najateistickejšiu krajinu z tejto tabuľky spoľahlivo neurčíme. Čína vedie v nepríslušnosti k náboženstvu; tvrdenie, že 89,6 % Číňanov sú presvedčení ateisti, by bolo nesprávne. Na taký rebríček by sme potrebovali porovnateľnú otázku o osobnej viere a rovnako kvalitné údaje zo všetkých krajín.

Rozdiel medzi podielom a počtom vidno aj pri islame. Najviac moslimov v absolútnom počte žije v Indonézii, ktorá však nemá najvyšší moslimský podiel. Veľká krajina s nižším percentom môže mať viac veriacich než malá krajina s takmer stopercentnou príslušnosťou. [6]

Prečo sa Česko a Slovensko tak líšia?

V tom istom súbore Pew dosahuje podiel ľudí bez náboženskej príslušnosti v Česku 72,8 %, na Slovensku 25,3 %. Kresťania predstavujú 26,4 %, respektíve 73,7 %. Ide opäť o odhady pre rok 2020, nie o prepísané výsledky národných sčítaní. [2]

Spoločný štát a podobná skúsenosť s komunistickým režimom teda nevytvorili rovnakú náboženskú spoločnosť. Pri vysvetľovaní nemožno všetko pripísať jednému politickému obdobiu. Výskum strednej a východnej Európy ukazuje odlišné cesty po komunizme; v českom prostredí upozorňuje aj na staršie vzťahy medzi náboženstvom, národnou identitou a cirkevnou autoritou. [7]

Z týchto percent zároveň nevyplýva, že sú Česi „racionálnejší“ alebo Slováci „morálnejší“. Také hodnotenie by do čísel vkladalo niečo, čo vôbec nemerajú. Užitočnejšie je pýtať sa, ako sa presvedčenie odovzdáva v rodinách a aké miesto má cirkev v každodennom živote.

Generácie, migrácia a vojny: rôzne mechanizmy zmeny

Náboženské skupiny sa menia narodením a úmrtím svojich členov, zmenou príslušnosti a na úrovni krajín aj migráciou. Dôležitá je veková štruktúra: mladšia populácia má viac ľudí pred obdobím zakladania rodiny. Pew týmito mechanizmami vysvetľuje významnú časť zmien medzi rokmi 2010 a 2020. [8]

Predstavme si dve rovnako veľké skupiny. V jednej je veľa mladých dospelých, v druhej prevažujú staršie ročníky. Ich budúci vývoj sa môže líšiť aj bez toho, aby ktokoľvek niekoho presviedčal na inú vieru. Demografia nie je hlasovanie o tom, ktoré učenie ľudí viac oslovilo.

Rovnako opatrne treba hovoriť o pôrodnosti. Z priemeru skupiny nemožno vyčítať rozhodnutie konkrétnej ženy alebo rodiny. Pri hľadaní príčin treba skúmať aj vzdelanie, ekonomické podmienky, zdravotnú starostlivosť a možnosti plánovania rodičovstva. Samotná náboženská nálepka tieto okolnosti neoddeľuje.

Migrácia mení miestnu mapu, ale sama osebe nemení celosvetový počet členov náboženstva. Ak sa moslimská alebo kresťanská rodina presťahuje do Európy, zmení zastúpenie v dvoch krajinách. Na svetovej úrovni však zostáva tou istou rodinou. A sťahujú sa aj ľudia bez náboženstva.

Nie všetky zmeny boli pokojné. Pri európskych židovských komunitách nemožno obísť holokaust: približne dve tretiny európskych Židov žijúcich pred vojnou boli zavraždené. Neskoršiu mapu formovalo aj vysťahovalectvo. Pokles tu nemožno vysvetľovať iba postupným oslabovaním viery. [9, 1]

Čo sa skrýva v „ostatných náboženstvách“?

V historickom grafe táto spoločná kategória zahŕňa napríklad čínske ľudové tradície, etnické náboženstvá, sikhizmus a nové náboženské hnutia. Je to súčet rôznych skupín, nie jedno náboženstvo. [1]

Práve tu treba byť pri porovnávaní databáz zvlášť opatrný. Človeka, ktorý sa formálne k náboženstvu nehlási, ale udržiava tradičné obrady, môžu rôzne metodiky zaradiť rozdielne. Úbytok stĺpca preto nemožno automaticky čítať ako rovnaký úbytok duchovných praktík.

Predstavme si zásuvku označenú „ostatné“. Keď časť jej obsahu presunieme do presnejšie pomenovanej zásuvky, prvá sa zmenší, hoci nič nezmizlo. Pri dlhodobých údajoch potrebujeme rozlišovať skutočné spoločenské zmeny od zmien v tom, ako ich opisujeme.

Aký to má dopad na dnešný život?

Nasledujúce súvislosti sú otázky pre spoločnosť, nie dôkaz, že určité percento veriacich automaticky spôsobuje konkrétny výsledok.

Kultúra a verejný priestor. Ako využívať kostol, ktorý už miestne spoločenstvo nepotrebuje v pôvodnom rozsahu? Ako chrániť pamiatku a zároveň rešpektovať jej význam pre veriacich? A ako riešiť potreby nových komunít pri pohrebiskách či obradných priestoroch?

Školy, rodiny a pravidlá spolužitia. Pestrejšie spoločnosti sa musia dohodnúť, ako učiť o náboženstvách, chrániť slobodu vyznania aj slobodu neveriť a predchádzať diskriminácii. Rozhodujúce nie je iba to, ktorá skupina je najväčšia, ale aj postavenie menšín a jednotlivca.

Politika a verejná diskusia. Náboženská identita môže byť súčasťou politického jazyka, nie je však spoľahlivým návodom na predpovedanie názoru konkrétneho človeka. Dvaja členovia tej istej cirkvi sa môžu zásadne líšiť v otázkach migrácie, sociálnej politiky či osobných práv.

Náboženská mapa ukazuje, ako sa ľudia zaraďujú. Na pochopenie toho, ako žijú, potrebujeme poznať aj ich skúsenosti, inštitúcie a možnosti slobodnej voľby. Práve preto je história za percentami zaujímavejšia než samotný rebríček.

Zdroje a metodická poznámka

Percentá v historickom porovnaní sú zaokrúhlené prepočty z jednej série. Údaje Pew slúžia na samostatné porovnanie krajín a novších trendov. Rozdiely medzi zdrojmi nepovažujeme za časovú zmenu. Príklady a otázky v poslednej časti sú autorským vysvetlením, nie výsledkom merania uvedených štúdií.

1. Zurlo, G. A., Johnson, T. M., Crossing, P. F.: World Christianity 2025: Regional Perspectives. International Bulletin of Mission Research, 49(1), 2025. Historická séria a vymedzenie skupín.
2. Pew Research Center: Religious composition by country — Appendix B, 2025. Percentá a poradie krajín pre rok 2020.
3. Pew: Global religious change — Methodology. Rozsah, definície a zdroje odhadov.
4. Pew: Christian population change, 2025. Regióny, podiely a počty kresťanov.
5. Pew: Non-religion in China, 2023. Rozdiel medzi príslušnosťou a praxou.
6. Pew: Muslim population change, 2025. Rozloženie moslimskej populácie.
7. Pew: Religious Belief and National Belonging in Central and Eastern Europe, 2017. Historické a spoločenské rozdiely.
8. Pew: Factors driving religious change, 2010–2020, 2025. Demografické mechanizmy.
9. United States Holocaust Memorial Museum: Jewish Population of Europe in 1933. Predvojnová populácia a holokaust.